Iveta Plšeková
Zmeny klímy budú mať dopad na zdravie ľudí
To, že sa naša klíma výrazne mení, už chápe asi každý. Horúce leto bez zrážok trvajúce od mája, jar sme si neužili. Teraz búrky spojené s prívalovými dažďami a lokálnymi záplavami.
Viceprimátorka Bratislavy, lekárka, Predsedníčka Petržalského okrášľovacieho spolku a občiansky aktivista. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
To, že sa naša klíma výrazne mení, už chápe asi každý. Horúce leto bez zrážok trvajúce od mája, jar sme si neužili. Teraz búrky spojené s prívalovými dažďami a lokálnymi záplavami.
Vplyv zelene a prírody na naše zdravie je známy. Zeleň je od slova zelený a tak ma ako lekára zaujímalo, ako na nás vplýva táto farba po stránke medicínskej. A nie len zelená.
Nemocnicu dalo zriadiť mesto po vzore iných nemocníc v Európe. Najväčšia a najmodernejšia nemocnica v niekdajšom Uhorsku, Nemocnica Staré Mesto na Mickiewiczovej ulici v Bratislave bola otvorená 26.októbra 1864.
História Bratislavy to nie sú len kamenné pamiatky, ulice, hrad či vykopávky v Gerulate. To sú aj oveľa menšie a krehkejšie pamiatky, ktoré dnes návštevníci Bratislavy i samotní Bratislavčania ani nemajú možnosť bežne vidieť.
V krajine našich susedov, v Rakúsku je téma utečencov súčasťou života už niekoľko rokov. Či skôr desaťročí. Je to krajina s bohatou tradíciou práce s migrantami.
Bratislava bola dlho spiacou krásavicou na Dunaji. Potom sa zmenila na Partyslavu, ktorej následky pociťujeme dodnes. Rozvíjať turistický ruch organizovaním opíjacích seansí, močením do fontán a rozbíjaním hotelov už viac nechceme
Vážený pán predseda Národnej rady. Bratislava i Slovensko bojujú o každého turistu. Míňame množstvo síl i peňazí na reklamy, prezentujeme sa na festivaloch cestovného ruchu našimi kultúrnymi aj prírodnými lokalitami zapísanými v UNESCO, našimi kúpeľnými mestami, Vysokými Tatrami, jaskyňami i kultúrnymi podujatiami. No zápasíme s oveľa silnejšími krajinami, ktoré majú rovnako krásne a zaujímavé historické mestá, Alpy, kúpele i výnimočné kultúrne a športové podujatia. V čom môžeme byť iní, v čom môžeme byť výnimoční? Hľadáme roky. V našom hlavnom meste Bratislave žiadna lokalita svetového dedičstva UNESCO nie je, máme zatiaľ len nomináciu na zápis pamätníku Chatama Sófera. Naši susedia historické centrá Prahy, Viedne či Budapešti na zozname majú.... A keď to objavíme, nevieme čo s tým. Jeden navrhne zahrabať, iný odviesť do múzea, premiestniť pred hrad, alebo inak okresať. Lebo projekt garáží je dôležitý? Pre koho?
V Petržalke došlo v týchto dňoch k pokusu mariť komunálne voľby. Ticho a nenápadne, prostredníctvom novín. Ide o už niekoľkokrát verejne pretriasané Petržalské noviny. Periodikum, ktoré sa hrdí prívlastkom mienkotvorného lokálneho média, plateného z daní daňových poplatníkov už dve desaťročia. Vydavateľom týchto novín je samotná mestská časť. No tlač a distribúciu zabezpečuje súkromná firma, ktorá je priamo platená z rozpočtu mestskej časti. Pritom čiastka, ktorú súkromná spoločnosť dostáva je až 104 tisíc eur ročne, no mohla by byť oveľa nižšia, ak by mestská časť tlač a distribúciu vysúťažila. Čo sa teda stalo?
Keď sme minulý rok v auguste vykopali protitankovú stenu z 2.svetovje vojny na Strečnianskej, uvítali to najmä nadšenci vojenskej histórie. Ale aj historici, Mestský úrad ochrany pamiatok, ktorý ju preskúmal a zistil, že dovtedy platná teória, že obranné línie neboli v bojoch nikdy použité, bola zmenená. Priame dva zásahy tesne pri strielni potvrdili, že sa tu bojovalo. Vojenské pamiatky sú na západe veľmi cenné. Sú súčasťou nielen histórie, ale sú súčasťou budovania cestovného ruchu, lebo existujú celé skupiny ľudí, ktorí navštevujú miesta historických bojov. Vidíme to v Normandii, v Nemecku, ale aj u našich Českých susedov. Väčšiu váhu nadobúdajú v rokoch významných výročí.
Mnohí sa ma pýtajú, prečo musel vzniknúť problém so zeminou pri Chorvátskom ramene? Celý problém má dve roviny, odbornú a politickú. A obe spolu úzko súvisia, lebo projekt spracovali odborníci a schvaľovali orgány samosprávy Hlavného mesta. Veci sa však na Slovensku robia skôr, než sú jasne zadefinované a vyriešené všetky okolnosti, hlavne ak sa jedná o čerpanie eurofondov štátom a samosprávou. Taký chudák podnikateľ musí zdokladovať aj to, čo sa vopred predpokladať nedá. Samospráva nie.
Je viac ako jasné, že do druhého kola prezidentských volieb s najväčším počtom hlasov postúpi Róbert Fico. Či to nedá hneď v prvom kole, o tom rozhodne účasť voličov. No pravdepodobne nie. Jeho vyzývateľom v druhom kole bude pravdepodobne niekto z trojice Kiska, Hrušovský, Kňažko. Druhé kolo volieb rozhodne a môže to dopadnúť aj v neprospech Fica. Prečo?
Keď sme pred 3 rokmi bojovali proti stavbe Bajo pri Sade Janka Kráľa, bolo to nielen preto, že sme chceli a chceme ochrániť národnú kultúrnu pamiatku, ale aj preto, že išlo o princíp. Princíp odmietajúci aroganciu moci a prepojenosti ľudí zo samosprávy s investormi. A dnes to tu máme znova. Na Jasovskej ulici. Ale poďme poporiadku.
V Petržalke má vyrásť nová plaváreň. Za peniaze mestskej časti, ale samozrejme, že ju budú môcť využívať všetci. Domáci i cezpoľní. Plánovaná strata ročne má byť 50 tisíc € a vytipované na postavenie sú pozemky Incheby a Ekonomickej univerzity. Hneď na začiatok poviem, že som dlhoročným zástancom aquaparku v Bratislave. Tak ako Viedeň či Budapešť aj Bratislava by potrebovala vodné a relaxačné centrum s celoročným využitím. No nemôže to stavať jedna mestská časť z peňazí daňových poplatníkov. Môže akciu spolufinancovať, ale sama na to nemá.
Kedysi bola najprv škola, prax, až potom riadiaca funkcia. Postupne a pomaly. Malo to svoje opodstatnenie ale aj logiku. Dnes je všetko inak. Mladí a neskúsení poškuľujú po postoch, na ktoré nedorástli. Viem o čom hovorím. Aj v mojej profesii sa čosi na škole naučíte, ale až prax a čas ukáže, či ste dobrý, alebo slabý. Len vedomosti Vám nestačia. Každodenné pracovné rozhodnutia, dobré i zlé kroky z Vás urobia lekára. V politike je to podobne. Rýchlokvasení politici sa hrnú do politiky a tvrdia, že zachránia Slovensko. Keď príde na konkrétnosti, už je to poslabšie. Nevedia vysvetliť ako vykryť schodok rozpočtu, nemajú jasno v otázkach záchrany eura a nechápu, čo by bol krok B, ak by Slovensko z eurozóny vypadlo. Napíšu ( či skôr niekto im napíše) program a ten potom nedokážu presadzovať.
Rada spomínam na svojich učiteľov. Zo škôlky, zo školy, zo strednej či vysokej. Sú mená, ktoré sa vryjú do pamäte a človek na nich pri rôznych príležitostiach spomína. Lebo nás niečo naučili, niečo nám dokázali predať, v niečom nás posunuli dopredu, ukázali nám cestu, odkryli talent, alebo len otvorili oči a zmenili náš názor na nejakú vec alebo človeka. Ako rodič to dnes vnímam ešte intenzívnejšie. Majú učitelia ťažký chlebík? Je ich profesia porovnateľná napríklad s lekármi? Ja vravím áno. Je rovnako ťažká a to vravím zodpovedne, ako lekár. No ich ohodnotenie hlboko zaostáva. Občas vyjdu do ulíc, aby na seba upozornili. Ale nikdy nezavrú školy a nevystavia nás rodičov dileme, kam s deťmi. Ich protesty neohrozujú výchovu našich detí a možno by mali konečne pritvrdiť. Som na ich strane. Som, lebo na každom učiteľovi záleží aká bude nová generácia našich lekárov, umelcov, policajtov, úradníkov a aj politikov. Všetci prechádzajú rukami našich učiteľov a naše deti s nimi trávia viac času ako s rodičmi. Každý deň sa musí učiteľ postaviť tvárou v tvár deťom, pubertiakom, šikovným i menej umným študentom. Musí vedieť zaujať.
V roku 2006 sme ako poslanci miestneho zastupiteľstva mali plány, čo budeme robiť a jednou z prvých vecí, ktoré sme chceli zrealizovať, bola obnova detských ihrísk. Ja som mama dvoch malých detí a videla som, aký problém je ísť s deťmi niekde na nejaké kvalitné ihrisko.
Predstavte si, že ste starosta bez jediného „svojho“ poslanca a máte veľké politické ambície. Ste ľavičiar a celé zastupiteľstvo okrem jednej výnimky je pravicové. Čo urobíte? Asi sa veľa nedá, len byť konštruktívny a snažiť sa so zastupiteľstvom vyjsť. Chcete ísť predsa na primátora a potom sa možno vrátiť do veľkej politiky. Máte na to 4 roky, na prípravu a prezentovanie sa.
Mestská časť Petržalka sa rozhodla začiatkom roku 2008 prispieť občanom, ktorí si chcú vybudovať nové kontajnerové stojisko, zväčšiť existujúce, alebo ho zastrešiť či uzamknúť.Je to jeden z nástrojov, ako prispieť k väčšej čistote na kontajnerových stojiskách, ale aj v ich okolí. Zároveň pri uzamykaní sa zabraňuje, aby cudzí vkladali odpad do smetných nádob, za ktoré neplatia (lebo aj to sa stáva) a bezdomovcom je obmedzená možnosť rozhrabávať odpad, ktorý je potom rozfúkaný po celej Petržalke.
O pár dní sa rozhorí olympijský oheň v jednej z najľudnatejších krajín sveta. V krajine plnej kontrastov: bohatej na históriu, na filozofické smery, kultúrne pamiatky i prírodné krásy. Na druhej strane ale plnej násilnosti, prísnych diktátorských pravidiel, obrovských rozdielov v životnej úrovni obyvateľov, veľkom hospodárskom raste ale naďalej pretrvávajúcej neslobode. Práve v tejto krajine bude prebehať súťaž športovcov, ktorej novodobá história má len niečo vyše sto rokov, no prvopočiatky siahajú k základom demokracie v starovekom Grécku. Demokracia, fair play, mlčanie zbraní a mier na území starovekého Grécka boli základmi olympijských hier a preniesli sa i do základov novodobých olympiád. Preto nie je jedno, či krajina , v ktorej sa olympiáda koná, dodržiava tieto demokratické pravidlá.