Tak čo, spolupráca alebo boj? Ako to potom predať ľuďom? Že ste bojovali? Nič neurobili? To Vás neposunie dopredu. Najlepšie bude spolupracovať.
A čo poslanci? Tí pracujú. Majú svoj volebný program a ten realizujú. Veď rovnako by nevysvetlili, prečo veci nešli, keď mali absolútnu väčšinu. Sem tam s ťažkosťami, ale vždy nájdu vec, na ktorej sa dokážu zhodnúť. A tak navrhujú riešenia. Opravia sa školy: vymenia okná, zateplia strechy, odpoja školnícke byty v škôlkach, vďaka čomu boli nonstop vykurované všetky škôlky počas prázdnin, opravia sa detské ihriská, nakúpia sa nové veľkokapacitné zariadenie do kuchýň v škôlkach a školách, opravia sa ploty, začnú sa konečne opravovať terasy - kritické miesta, zavedie sa elektronické obstarávanie a ušetria sa nemá financie, rozpočet sa robí pod drobnohľadom veľmi obozretne s ohľadom na krízu napriek veľmi „uisťujúcim“ tvrdeniam ministra financií, že to nebude také zlé. No prosto harmónia. Veci sa robia a hovorca prezentuje úspechy samosprávy. My v Petržalke sme urobili, Petržalka urobila. Všade je viditeľný starosta. Kto by si pamätal mená 40 poslancov. A ten sa ako správny surfer nesie na vlne spokojnosti. Veď on je na čele Petržalky. On je starosta, ktorý to dokázal.
Novinári to napíšu, hovorca im dáva hotové texty. Kto by hľadal pravdu. Dôležité je, ako to vyzerá, nie ako to naozaj je.
A potom vzniknú absurdity typu: Ja som nemal nijaké kauzy (ale mal). Ja som to v Petržalke dokázal. Ja mám čisté ruky. Za môjho pôsobenia sa urobilo v Petržalke to a to. Ja ponúkam riešenia. Trochu prekvapivé pre nás, čo vieme, že skoro žiadne doteraz nepredkladal !
Takmer každý z jeho sloganov sa dá vyvrátiť. Ale na čo? Veď dôležité je, ako to vyzerá, nie aká je pravda.
Iveta Plšeková, predseda poslaneckého klubu v zastupiteľstve MČ Petržalka.
