Otvorený list predsedovi NR SR

Autor: Iveta Plšeková | 6.2.2015 o 10:01 | Karma článku: 10,87 | Prečítané:  2293x

Vážený pán predseda Národnej rady. Bratislava i Slovensko bojujú o každého turistu. Míňame množstvo síl i peňazí  na reklamy, prezentujeme sa na festivaloch cestovného ruchu našimi kultúrnymi aj prírodnými  lokalitami zapísanými v UNESCO, našimi kúpeľnými mestami, Vysokými Tatrami, jaskyňami i kultúrnymi podujatiami. No zápasíme s oveľa silnejšími krajinami, ktoré majú rovnako krásne a zaujímavé historické mestá, Alpy, kúpele i výnimočné kultúrne a športové podujatia. V čom môžeme byť iní, v čom môžeme byť výnimoční? Hľadáme roky. V našom hlavnom meste Bratislave žiadna lokalita svetového dedičstva UNESCO nie je, máme zatiaľ len nomináciu na zápis pamätníku Chatama Sófera. Naši susedia  historické centrá Prahy, Viedne či Budapešti na zozname majú.... A keď to objavíme, nevieme čo s tým. Jeden navrhne zahrabať, iný odviesť do múzea, premiestniť pred hrad, alebo inak okresať. Lebo projekt garáží je dôležitý? Pre koho?

Verejnosť, aspoň tá, čo chápe svetovú unikátnosť nálezu na Bratislavskom hrade cíti, že v tejto chvíli je nutné niečo urobiť. Niečo zásadné.

Lebo ide o absolútne výnimočný nález vzhľadom na skutočnosť, že na ostatných keltských hradiskách v Európe  sa podobný architektonický skvost nenašiel. Kelti stavali svoje stavby, dokonca vo veľkých oppidách mestského typu pre niekoľko tisíc obyvateľov, najčastejšie ako celodrevené zruby, niekedy na kamenných  základoch. Nájsť kamennú stavbu je výnimočné. Naše nájdené keltské stavby sú s uplatnením rímskej kamennej stavebnej techniky s unikátnymi mozaikovými dlažbami, takže ide o skutočne unikátny nález z  1. storočia pred Kristom. Ukazuje kultúrnu aj mocenskú vyspelosť obyvateľov obývajúcich dnešný bratislavský hradný vrch.

Vieme a uvedomujeme si  že nálezy sú pozitívnym „vedľajším produktom“ výstavby garáží na hrade, ktoré však verejnosť nepožadovala. Vznikli ako nápad vedenia NR SR. Popudy i úmysly nechajme v tejto chvíli bokom.

Pre nás je dôležité, aby boli nálezy vystavené a sprístupnené návštevníkom i turistom. Aby sa dokončil výskum na severnej strane, kde sa očakávajú ďalšie nálezy. Aby vznikol archeopark, ktorý nebude mať obdobu v celej okolitej „keltskej“ Európe ani tak nie veľkosťou, ako unikátnosťou nálezov. Aby o ňom s uznaním hovorili rovnako ako o slávnych českých hradiskách ako je Závist či Stradonice. Nepopierame, že Bratislavský hrad preslávila aj tereziánska doba a preto zámer výstavby jazdiarne i obnovy tereziánskej záhrady na severnej terase hradu je správnym  rozhodnutím a treba ho realizovať.

Dá sa však zosúladiť s kultivovanou prezentáciou tejto unikátnej keltsko-rímskej stavby. Treba nájsť vhodné riešenie, ktoré bude prezentovať  význam hradného vrchu, neskôr Bratislavského hradu, od čias vlády keltských kniežat cez obdobie Veľkej Moravy až do  tereziánskeho obdobia. Len tak urobíme z hradu naozaj atraktívnu lokalitu európskeho  významu.

V tejto chvíli nežiadame zastaviť stavbu garáží, len zakomponovať do plánu vytvorenie archeoparku a zosúladiť ho s obnovou tereziánskej záhrady. Uvedomujeme si, že to prinesie zvýšené náklady na realizáciu, ale výsledok bude stáť na to. Bratislava získa atrakciu aj poučenie, ktoré môžu priniesť kultúrne aj duchovne hodnoty a v konečnom výsledku aj finančný prínos zo zvýšenej návštevnosti turistami.

Tak ako ľudia neváhajú obetovať peniaze, aby videli Monu Lisu a navštívia Paríž, aby videli obraz Poslednej večere v kostole v Miláne, iní chrliacu Etnu na Sicílii, verím, že sú ľudia, ktorí budú chcieť vidieť jediné murované pozostatky Keltov na svete, keltsko-rímske pozostatky staršie ako neďaleké rakúske Carnuntum. Veď existuje aj popularita či až móda všetkého keltského, dá sa hovoriť až o keltománii – od hudby, tanca, mytológie a po ozdoby. Vieme, že existujú keltské spolky, podporujúce keltskú kultúru a zvyky v USA, v Nemecku, Rakúsku aj Švajčiarsku, dokonca v Austrálii. A nie je to nič nové, podobná keltská vlna bola vo svete už v 19.storočí. Nechceme sa však spoliehať na módu, tá sa rýchlo zmení. Zachránené pamiatky zostanú pre našu pamäť ale aj pre našu hrdosť, že naše hl. mesto má viac ako 2 tisíc rokov. Výhodou takéhoto riešenia bude, že má aj ďalší rozmer – návštevníci  potom vyšliapu niekoľko schodov, aby sa ocitli o 1800 rokov neskôr v tereziánskom veku, tak dôležitom pre naše mesto.

Všetko máte  v rukách Vy. Vy jediný môže prijať rozhodnutie, ktoré zatieni negatíva výstavby garáží a naopak, prinesie Bratislave lesk a slávu, ktorú tak potrebuje a ktorú si zaslúži.

Máme tu hodnoty, ktoré nám môže závidieť celý svet, len sa k nim nesmieme správať macošsky. Pán predseda NR SR, vypočujte si kultúrnu obec Bratislavy, ktorá chce, aby na hrade vznikol archeopark.  Každé Vaše rozhodnutie sa zapíše do histórie  a Bratislavčania si ho budú navždy pozitívne pamätať.

 

MUDr. Iveta Plšeková

Viceprimátorka hl.mesta Bratislavy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?