Pod vplyvom veľkých zmien - pádu vlády, problémoch v eurozóne, odchode premiérky, pouličných protestoch v zahraničí - sa verejnosť zobudila aj u nás ako antigorilia aktivita. Problémom sa ukázalo formulovať jasné požiadavky. Najskôr chceli odloženie volieb, odchod politikov do dôchodku až nakoniec časom skončili pri témach, ktoré sú ústrednou témou kampane SDKÚ-DS. Spája ich boj za spravodlivosť a dodržiavanie zákonov. Jedným z jasných príkladov nedodržiavania zákonov je prezidentovo nepodpísanie rozhodnutia o vymenovaní Čentéša za generálneho prokurátora. Bez toho sa kauzy ako gorila a iné neposunú ďalej. Tvrdí SDKÚ i verejnosť na ulici. Druhým problémom je Harabin. Človek na vrchole Najvyššieho súdu, podozrivý z prepojenia na kriminálne živly, človek zasahujúci do práce a rozhodnutí súdov, človek mrhajúci počas svojho ministrovania milióny korún na odmeny, zastrašujúci sudcov...a dalo by sa pokračovať. Opäť téma verejnosti i SDKÚ-DS. Zverejňovaním rozhodnutí súdov na webe a ďalšími krokmi začala dnešná ministerka spravodlivosti napĺňať to, po čom verejnosť volá. Tak potom prečo verejnosť nepodporuje SDKÚ-DS tak, ako by logicky z toho vyplývalo? Lebo ako potvrdí každý psychiater, len 9% ľudí sa rozhoduje racionálne - zvyšných 91% emocionálne. Na tom stavajú mnohé rýchlokvasené strany a vodcovia. Na emóciách je postavená kampaň Igora Matoviča, 99% i Nory z Pereša. Nie program, nie osobnosti so skúsenosťami v politike či iných odboroch, ale emócie, heslá, kritika problémov, ale bez programového riešenia. To je typické pre novotvary. Podpora médií je samostatná kapitola.
Ale v politike je to tak ako v rodine, ak máte problémy utekáte k rodičom, ktorí možno nie sú tak moderní, no napriek veku majú skúsenosti a vedia Vám pomôcť. Pravicoví dinosauri ako KDH a SDKÚ-DS sú schopní vyviesť Slovensko z problémov. Problémov, ktoré trápia celú eurozónu. Sú to strany so skúsenosťami, jasnými programami a schopnými politikmi. Staršími i novými, stačí si pozrieť kandidátky od zhora až dolu. Ale iba 9% si ju celú prečíta. Čo robí zvyšok? Domyslite si.
Politik časom zreje, som o tom hlboko presvedčená. Len entuziazmus nestačí. Chce to skúsenosti a tie M.Dzurinda má. Áno, on býva obviňovaný z padajúcich preferencií SDKÚ-DS. Aj Ivan Mikloš. No sú to naozaj vyhorení politici? Dzurinda ako veľmi skúsený a schopný politik, momentálne minister zahraničných vecí sa teší veľkému rešpektu v zahraničí. Slovensko má pokojné vzťahy so susedmi, čo za vlády R.Fica nebolo - maďarská karta bola chlieb náš každodenný. Dnes je Slovensko rešpektované v európskych otázkach, otázkach Balkánu a bolo s rešpektom počúvané pri témach záchrany Grécka a eurovalu. Je Dzurinda na konci so silami? Odpoveď je nie! No v Slovenskej politike jeho hviezda zapadá. Verejnosť ho "nemusí". No ako predseda strany je lídrom, ktorého si členovia strany vážia a ctia. Nechcú ho , aj vzhľadom k jeho úspechom, len tak poslať do zabudnutia. To sa nerobí. Sme stranou hodnôt, stranou dodržiavajúcou svoje vlastné pravidlá - stanovy. Voláme po dodržiavaní zákonov a sami by sme porušovali tie svoje? Nechcite to od nás. Generál opúšťa loď posledný. Nie sme Concordia.
Dnes máme aj budúcnosť. Po rokoch sa našiel človek, ktorý chce kríž predsedu prevziať na svoje plecia. Nie ako samuraj, alebo rýchlokvasený prišelec. Je to človek, nositeľ jednej z najdôležitejších tém SDKÚ-DS, je to človek so skúsenosťami v strane a nepoznačený minulosťou. Lucia Žitňanská ešte pred voľbami prvý krát v histórii SDKÚ-DS ohlásila svoj úmysel kandidovať na post predsedu. Legitímne a čestné. Nie až po voľbách, keď bude jasné, ako to s nami dopane, dobre či zle. Bez kalkulu ide s kožou na trh. Preto aj argument, že ja by som Vás volil, ale keď ten Dzurinda ... už neobstojí. Predsedom SDKÚ-DS možno už nebude Mikuláš, ale my ho do dôchodku teraz nepošleme len pre pokles preferencií. To sa jednoducho v konzervatívnej strane nerobí. Ale povedali sme, že alternatívu máme a to je legitímne a čestné.
