reklama

Zmeny klímy budú mať dopad na zdravie ľudí

To, že sa naša klíma výrazne mení, už chápe asi každý. Horúce leto bez zrážok trvajúce od mája, jar sme si neužili. Teraz búrky spojené s prívalovými dažďami a lokálnymi záplavami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Globálne otepľovanie sa na Slovensku prejavuje naplno. Viete, že najteplejších 12 rokov bolo zaznamenaných od začiatku 90-tych rokov? Zároveň došlo k poklesu zrážok v priemere o 5,6 %. Na juhu Slovenska bol tento pokles 10 %, kým na severe a severovýchode 5%. Prejavom klimatických zmien je tiež najmä výrazný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu. Podobne poklesla aj snehová pokrývka takmer na celom území Slovenska. Pamätáte, aké sme mali kedysi zimy?

V posledných rokoch sme svedkami zvýšeného výskyt extrémnych zrážok, čo vedie k miestnym povodniam. Ako klesá množstvo atmosférických zrážok a rastie teplota narúša sa prirodzený vodný cyklus. Dlhodobé prietoky riek majú klesajúcu tendenciu od roku 1980. (Tento rok počas leta poklesol aj Dunaj tak, že bola obmedzená lodná doprava. ) To má negatívny vplyv na biodiverzitu riek a potokov. Najviac bude postihnutý juh Slovenska. Významné zníženie sa predpokladá pre zásoby podzemných zdrojov vody. So znížením zásob podzemnej vody, postupným ubúdaním atmosférických zrážok, otepľovaním a ďalším používaním hnojív sa môže začať prejavovať znečistenie vody a môže mať za následok zmenu a úbytok vodnej fauny a flóry.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zmeny klímy spôsobia aj posun vegetačných pásiem o 200 až 300 km na sever, resp. o 150 až 300 m do vyšších polôh. Zmeny musíme očakávať aj v našich lesoch, najmä tu, na juhu Slovenska.

Suchá a povodne nám zmenia poľnohospodárstvo. Zvyšovanie priemernej teploty vzduchu uľahčuje tiež šírenie patogénov rastlín, prezimovanie poľnohospodárskych škodcov, čo môže zvýšiť tlak na chemizáciu.

Najodolnejšími pôdami voči klimatickej zmene budú predovšetkým najkvalitnejšie a najúrodnejšie pôdy, černozeme, čiernice a hnedozeme. Ja preto trestuhodné, ak sa dnes menia na plochy stavebné, prípadné sa na ne umiestňujú nové továrne, logistické centrá a pod.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mňa ako lekára ale trápi to, ako zmeny klímy ovplyvnia náš život. Ak už dnes zmeny klímy negatívne ovplyvňujú vodnú bilanciu, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo, ohrozujú biodiverzitu, ako ovplyvnia naše zdravie?

Podľa expertov Svetovej zdravotníckej organizácie ovplyvňujú zmeny klímy zdravie rôznymi spôsobmi. Sú to priame a nepriame vplyvy, ktoré sa prejavujú dlhodobo. Je varovaním, že zmena klímy v roku 2000 zapríčinila 150 000 úmrtí. Podľa novej štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie sa predpokladá, že do roku 2040 sa tento počet zvýši na 250 000 úmrtí ročne.

Ide o zvýšenú úmrtnosť v dôsledku horúčav a povodní, a to najmä v Európe. Väčšinou šlo o seniorov, pretože ich organizmus horšie zvláda tepelnú reguláciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudské zdravie ovplyvnia aj zmeny rozšírenia chorôb, ktoré prenášajú rôzne zvieratá či hmyz. Okrem zvýšenej úmrtnosti budeme musieť čeliť aj hospodárskym stratám, ktoré sa môžu vyšplhať o pár rokov až na 150 miliárd EUR ročne. Vyššie odhady vychádzajú nielen z častejšieho výskytu vysokých teplôt, ale aj z meniacej sa demografickej štruktúry Európy. V súčasnosti je približne 20 % občanov EÚ starších ako 65 rokov a ich podiel na zložení obyvateľstva sa podľa odhadov do roku 2050 zvýši o 30 %.

Vysoké teploty často súvisia so znečistením ovzdušia a najmä so zvýšením hladiny prízemného ozónu. Znečistenie ovzdušia môže vyvolať dýchacie a kardiovaskulárne problémy, najmä u detí a starších ľudí, a viesť k predčasným úmrtiam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Verejné zdravie ovplyvňujú aj ďalšie extrémne výkyvy počasia, napríklad prívalové zrážky, ktoré môžu spôsobiť povodne. Vyplývajú z toho aj nepriame riziká pre ľudské zdravie, napríklad kontaminácia životného prostredia. Napríklad povodne môžu priniesť znečisťujúce látky a chemikálie z priemyselných závodov, odpadovú vodu a vodu z kanalizácie. To môže viesť ku kontaminácii pitnej vody a poľnohospodárskej pôdy. Ak sa výkaly a chemikálie bezpečne nezlikvidujú, záplavová voda alebo väčší odtok môžu priniesť znečisťujúce látky do jazier a morí a odtiaľ sa môžu dostať až do potravinového reťazca.

Vyššie teploty uľahčujú vznik lesných požiarov. V Európe každoročne vypukne približne 70 000 lesných požiarov. Veľkú väčšinu z nich síce založia ľudia, ale vysoké teploty a sucho často znásobia celkové škody. Niektoré požiare môžu zapríčiniť straty na životoch a majetku, ale spôsobujú aj znečistenie ovzdušia, najmä tuhými časticami. Znečistenie následne vyvoláva choroby a predčasnú smrť.

V dôsledku vyšších teplôt, miernejších zím a vlhších liet sa zväčšujú územia, na ktorých sa darí hmyzu prenášajúcemu určité choroby (napríklad kliešťom a komárom). Tento hmyz môže prenášať ochorenia, ako je lymská borelióza, horúčka dengue a malária, na nové územia, na ktorých predchádzajúca klíma neumožňovala ich šírenie.

Zmena klímy tiež znamená, že určité choroby sa začnú vyskytovať na nových územiach. Budúce oteplenie napríklad spôsobí, že kliešte (a následne ochorenia, ktoré prenášajú) sa objavia vo vyšších nadmorských výškach a severnejších oblastiach).

Niektoré ročné obdobia začínajú skôr a trvajú dlhšie. To má osobitný vplyv na osoby trpiace alergiami, napríklad sa zvyšuje počet astmatických záchvatov zapríčinených súčasným pôsobením rôznych alergénov.

Je zrejmé, že krajiny ale aj mestá musia prijať aj opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, aby ochránili verejné zdravie. Niektoré z nich môžu mať významný súvisiaci prínos pre zdravie. Napríklad podpora tzv. aktívnej dopravy (jazdy na bicykli či chôdze) = znižovanie obezity a srdcovocievnych ochorení, či cukrovky. Rovnako tak tvorba športovísk a aktívna podpora športu.

Musíme ochraňovať mestské a lužné lesy a mokrade, kde prebieha významný zá­chyt oxidu uhličitého z atmosféry. Parky a zeleň pomôžu znižovať vysoké teploty v letných mesiacoch, voda v meste pomáha zvlhčovať prostredie a zlepšovať dýchanie.

Každý z nás môže prispieť k spomaleniu klimatickej zmeny najmä racionálnym správaním v spotrebe a v životnom štýle. Ide aj o používanie takých tovarov a služieb, pri ktorých je nízka emisia skleníkových plynov do atmosféry (napríklad ovocie a zelenina z najbližšieho okolia), tovarov vysokej kvality s dlhou životnosťou, moderných spotrebičov a dopravných prostriedkov s nízkou spotrebou energie. Samospráva a jej mestské podniky musia ísť príkladom.  

Zdroje: SHMÚ a Svetová zdravotnícka organizácia

Iveta Plšeková

Iveta Plšeková

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Viceprimátorka Bratislavy, lekárka, Predsedníčka Petržalského okrášľovacieho spolku a občiansky aktivista. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu